Bitcoin v slovenskom práve
Vzhľadom k tomu, že na Slovensku panuje celkom dosť veľká názorová roztrieštenosť, čo to vlastne Bitcoin z hľadiska práva je, tak som sa rozhodol spísať publikáciu podobnú ako v Českej republike “Bitcoin v českém právu”.
Juraj Karpiš veľmi dobre poznamenal, že Bitcoin, je vlastne akási celospoločenská pamäť, informácia vo virtuálnom prostredí. To čo si vymieňame su zakryptované pozdravy. V tomto s ním plne súhlasím. Lenže právo svojou obecnou úpravou obsiahne aj novoty. Právo je písané obecne, aby sme nemuseli pri každom vynáleze premýšlať, či ho môžeme aplikovať na novo vznikajúcu vec, alebo nie.
Bitcoin v občianskom práve
Slovenská právna úprava
(1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
(2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
Socialistická úprava, ktorá je prítomná v slovenskom práve dodnes, nezmyselne kategorizuje predmety občianskoprávnych vzťahov na:
- Veci
- Práva pokiaľ to ich povaha pripúšťa
- Iné majetkové hodnoty
- Byty a nebytové priestory
V minulosti (zejména podle Obecného zákoníku občanského z roku 1811, vyhlášeného patentem č. 946/1811 Sbírky zákonů soudních) právo připouštělo existenci nehmotných věcí (res incorporales), jimiž se však rozuměla práva. Dnes však zákon výslovně rozlišuje věci a práva (podle § odst. 1 komentovaného ustanovení jsou totiž předmětem občanskoprávních vztahů věci a práva, z čehož mimo jiné plyne, že věc a právo je pokaždé něco jiného), takže práva již nelze považovat za (nehmotné) věci. Podle platného práva tedy věcmi v právním smyslu jsou jen hmotné předměty, nikoliv však práva. Řekli jsme však výše, že vedle hmotných předmětů jsou věcmi i ovladatelné přírodní síly (energie) sloužící potřebám lidí (a tedy užitečné).
Zdroj: Komentář Občanský zákoník, Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., C.H. Beck, 2009
Česká právna úprava
(2) Nehmotné věci jsou práva, jejichž povaha to připouští, a jiné věci bez hmotné podstaty.
Tu treba byť veľmi obozretný, v českom práve sa na základe rekodifikácie občianského zákonníku v roku 2012 a inšpirovaním sa Všeobecným občianským zákoníkom zmenila definícia veci a rozšírila sa na všetky objekty a to aj nehmotné vrátane práv. Inšpirovať sa českým právom v tomto prípade nie je na mieste.
Iné majetkové hodnoty
Dostaváme sa k definícii, čo sú to teda iné majetkové hodnoty. Väčšina predmetov občianskoprávnych vzťahov spadne z hľadiska definície ľahko do ostatných kategórií. Iné majektové hodnoty sú zbytková klauzula, ktorá upraví existenciu tých predmetov, ktoré tradične nemôžu spadnúť do ostatných.
Také jiné majetkové hodnoty mohou být nepřímým předmětem občanskoprávních vztahů jen tehdy, připouští-li to jejich povaha. V prvé řadě ovšem musí jít o majetkovou hodnotu, ale současně nesmí jít ani o věc, ani o byt nebo nebytový prostor, a konečně nesmí jít ani o právo (nebo o povinnost). Protože věcmi jsou především hmotné předměty, plyne z výše uvedeného také to, že jiné majetkové hodnoty jsou nehmotné (imateriální), případně také smíšené.
Za příklad prvního (tj. jen imateriálního) předmětu právních vztahů může posloužit určitý soubor dovedností, znalostí nebo i zkušeností, výrobní postupy nebo určité receptury.
Smíšené jsou takové majetkové hodnoty, jež sice nejsou věcmi, ale věci jsou jejich nositeli. Předmětem práv a povinností je v těchto případech sice také věc (hmotný předmět), ale její význam a také specifický právní režim je určen v imateriální, nehmotné hodnotě, která je v ní ztělesněna. Tak je tomu, pokud jde o umělecká díla, ale třeba i vynálezy.
Zdroj: Komentář Občanský zákoník, Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., C.H. Beck, 2009
Bitcoin nie je nehmotná vec, takú kategóriu slovenské právo ani nepozná.
Bitcoin nie je hmotná vec, jeho existencia je čisto abstraktná a nehmatateľná, založená na spolupráci a kooperácii viacerých entít, ktoré sú medzi sebou bez omedzení nahraditeľné.
Bitcoin nie je právo, žiadne právo v Bitcoinovej sieti uplatniť nemôžete už z jej podstaty. V článku “Bitcoin v českém právu” opisujem prečo, to možné nie je. Žiadna z vnútorných funkcií Bitcoinu, nemá obligačný charakter a je založená na vzájomnej spolupráci bez právne vymožiteľných následkov. Nie sú vymožiteľné preto, že by ich zákon nemohol vymôcť (čo je traba vziať tiež v úvahu), ale preto, že pravidlá spísané v protokole sú napísané týmto spôsobom a každá osoba vstupujúca do Bitcoinového protokolu tieto pravidlá akceptuje.
Bitcoin nie je cenný papier, nie preto, že by mal alebo nemal emisné ážio apod. ale preto, že nespadá do právnej definície skoro v žiadnom bode podľa zákona o cenných papieroch. Nie je to ani právo, nemá ani zákonom ustanovenú podobu a formu, nedá sa vyžadovať majetkové plnenie nakoľko nemá povahu obligácie.
Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Bitcoin je iná majetková hodnota.
Účtovníci musia doriešiť, aký to má vplyv na účtovanie.
Bitcoin a náhoda
Bitcoin je založený na náhode. Overovatelia (mineri) sú vyberaní na základe počítačového výkonu (hashrate), ktorý dodávajú sieti. Na základe dodaného výkonu existuje iba pravdepodobnosť, že na základe náhody najdú ďalší platný výsledok pre zápis ďalšieho bloku (nonce) a tým získajú právo zápisu nových Bitcoinov a zároveň overia transakcie ostatných užívateľov.
