Diskriminácia na základe trvalého pobytu
Rôzne zaobchádzanie s ľudmi len na základe trvalého pobytu je príznakom skrytej diskriminácie. Objavovala sa napr. pri stanovení rôznych cien vo verejnej doprave v ČR pre osoby s iným trvalým pobytom, než bola obec poskytovaných služieb.
Ako príklad môžem uviesť aktuálnu vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorá bráni občanom EÚ bez trvalého alebo prechodného pobytu vstupovať na územie Slovenskej republiky za rovnakých podmienok ako osobám s trvalým pobytom.
Povinnosti podľa odseku 1 sa nevzťahujú na osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a sú občanmi niektorej z krajín Európskej únie, a ktoré v dobe nie viac ako 3 mesiace pred vstupom na územie Slovenskej republiky prekonali ochorenie COVID-19 a sú schopné sa pri vstupe na územie Slovenskej republiky preukázať potvrdením podľa prílohy č.3.
§ 1 odst. 6) vyhlášky
Analýza
Trvalý pobyt ako kritérium pre stanovenie rôzneho prístupu preveril Najvyšší správny súd v ČR.
Nejvyšší správní soud shledal nezákonným rozlišování z důvodu trvalého pobytu, kterého se dopouštěly obce, popř. organizace obcemi zřízené. Viz rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 16. března 2007, čj. 4 As 63/2005–69, rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 20. prosince 2006, čj. 1 As 14/2006–68, rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 6. února 2008, čj. 3 As 67/2007–54.
Obecne sa k prístupu rozlišovania bez objektívneho dôvodu a len na základe pobytu kriticky vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva.
Tento závěr potvrzuje i judikatura Evropského soudu pro lidská práva či Ústavního soudu. Jak vyplývá z nálezů Ústavního soudu ze dne 21. 1. 2003, sp. zn. Pl. ÚS 15/02, a ze dne 6. 6. 2006, sp. zn. Pl. ÚS 42/04, ne každé nerovné zacházení s různými subjekty lze kvalifikovat jako porušení principu rovnosti, tedy jako protiprávní diskriminaci jedněch subjektů ve srovnání se subjekty jinými. Aby k porušení tohoto principu došlo, musí být splněno několik podmínek: s různými subjekty, které se nacházejí ve stejné nebo srovnatelné situaci, se zachází rozdílným způsobem, aniž by existovaly objektivní a rozumné důvody pro uplatněný rozdílný přístup. Evropský soud pro lidská práva ve své ustálené judikatuře obdobně konstatuje, že odlišnost v zacházení mezi osobami nacházejícími se v analogických nebo srovnatelných situacích je diskriminační, pokud nemá žádné objektivní a rozumné ospravedlnění, tj. pokud nesleduje legitimní cíl, nebo pokud nejsou použité prostředky sledovanému cíli přiměřené. Rovněž Výbor OSN pro lidská práva při aplikaci čl. 26 Paktu opakovaně vyjádřil názor, že vyloučení libovůle spočívá v tom, že nelze uplatnit diskriminaci mimo rozumná a objektivní kritéria, (reasonable and objective criterions).
Osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID sa obecne nelíšia medzi sebou na základe trvalého pobytu. Obecný konsenzus, že 90 dní resp. 3 mesiace trvá post-COVID imunita sa ukazuje ako bežná prax aj na Českej úrovni. V ČR ale na druhej strane neexistuje takýto dvojitý meter na základe pobytu. Z celého znenia ustanovenia usudzujem, že cieľom na Úrade verejného zdravotníctva SR bolo zamedziť prístup osobám, ktoré nie sú registrované na miestnych úradoch ( teda cudzincom) a zároveň sa tváriť, že podmienky nie sú diskriminačné pre občanov EÚ, aj keď fakticky sú.
Tváriť sa ako demokratická krajina s vládou práva a pritom písať právne normy bez citu k ľudským právam a etablovať na štátnej úrovni nacionalistický pátos. Welcome in little country.
